Počas jednej z mojich ciest po Egypte som strávila krátky čas v jednom hoteli v Hurghade. Vnútri hotela sa nachádzal malý obchodík s egyptskými parfumami. Akurát som sa zapisovala na recepcii, a už som na sebe cítila pohľady domácich predajcov. Nič otravné, ale očakávala som aspoň minimálnu "dojednávaciu" konverzáciu.Oslovil ma mladý muž po anglicky, že odkiaľ som atď. Samozrejme vytiahol na mňa zopár slovenských slov a jeho skúsenosti so slovenskými hosťami. Prejavil akúsi nespokojnosť, že sa s nimi nedalo po anglicky, tak bol rád, že so mnou môže pokecať a hneď ma aj s mojim synom pozval na čaj do svojho obchodíku. Tak sme pili čaj a kecali aj o tom, ako môžem žiť v takej chladnej krajine, kde by jeho pleť (s vyšším stupňom akné) utrpela. A prešla polhodinka a bol čas sa zdvihnúť.
A vtedy už prišlo na obchod. Dal ovoňať zopár perfémov, milo a decentne odhadol kvalitu mojej pleti, vyskúšal na nej, len akoby náhodou akýsi olejček, a masíroval mi kožu ako v správnom salóne. Po pár minútach mi po tvári stekalo niečo, čo mi pripomínalo roztápajúcu sa tvár, ale on tvrdil, že teraz má moja pleť tú správnu farbu a kvalitu.
Moc ma ten produkt neočaril, ale skutočne ma zaujala predajná taktika. Majú to jednoducho v krvi lebo CHCÚ predať. Aj málo, aj za cenu nekonečne dlhej prezentácie, usmievania sa. Ale nechcú byť odmietnutí. A vtedy je taký egypťan pripravený zjednávať. Pokiaľ je v tom človek trochu zbehnutý (niekto sa toho aj zľakne), je to celkom milá spoločenská záležitosť. 95% našich slovenských obchodníkov by sa mohla učiť. Na Slovensku mi chýba možnosť zjednávať. Lebo keby sa dalo, určite by ľudia z obchodov neodchádzali na prázdno, a obe strany by boli spokojné. Ale je to asi v zákonoch, v náture vlastníkov obchodov, a to sa nezmení ľahko.
No a ako to skončilo? Nakoniec som si kúpila zaujímavý parfém, flakón som dostala zadarmo. Poďakovala som a ocenila jeho prezentáciu. A bola som pozvaná na ďalší čaj aj s rodinou. A to sme už vedeli prečo.
Komentáre